Darco

Darco bol prvým canisterapeutickým psíkom nášho tímu. Do našej rodiny sa dostal viac-menej náhodou po tom, ako sa niekoľko dní túlal po košickom lese. Bol vyhladovaný, špinavý, labky mal zodraté až na krv, nemal čip, žiadnu známku na obojku, a ani ho nikto nehľadal. A tak sa tento štvornohý chlpáčik stal členom našej svorky. Zo začiatku to bol veľmi zakríknutý psíček, ktorý sa aj pri tom najmenšom buchote zľakol a podriadene ostal ležať na zemi hore bruchom. Časom však začal naberať odvahu a pochopil, že už mu viac nikto ubližovať nebude. Postupne bol z neho sebavedomý pes, ktorý sa nebál nikoho a ničoho. Práve naopak – miloval všetkých a všetko. Ale keďže mu stále ostali túlavé labky a veľmi rád preskakoval akékoľvek vysoké ploty, tak na záhrade bol vždy pod neustálym dohľadom. No v momente, keď bol vo vnútri, tak to bol ten najoddanejší a najvernejší spoločník, ktorý by za jediné pohladkanie zniesol aj modré z neba.

Darco bol pravdepodobne kríženec zlatého retrievera a kokeršpaniela. Narodil sa asi niekedy v roku 2010 a ku nám prišiel 1. marca 2013. Aj keď už bol z neho senior, tak bol takmer do posledného dňa plný energie a najradšej ju rozdával všade okolo. Neskutočne rýchlo sa učil nové povely, hlavolamy každého druhu vedel zdolať v priebehu pár sekúnd a veľmi dobre vedel čítať povahu ľudí. Práve preto bol z neho úžasný canisterapeut, ktorý robil radosť detičkám aj seniorom. Hlavne vďaka nemu som sa vydala cestou canisterapie a za posledné roky sme spolu pravidelne navštevovali domov sociálnych služieb a špeciálnu škôlku, predovšetkým detičky s poruchou autistického spektra. Darco si svojou prívetivou povahou a neodbytnou snahou o pohladkanie dokázal získať srdcia mnohých detí aj dospelých, ktorí sa predtým ku psom ani len nepriblížili. Osud sa s ním však nemaznal ani vo vyššom veku, kedy sa mu objavil nádor na oku a aj napriek tomu, že sa očko vybralo, tak rakovina si našla cestu do pľúc a v apríli 2022 sme sa po ťažkom ale krátkom boji museli navždy rozlúčiť…